reklama

Motýľ cestovateľ

V týchto dňoch vídame kŕdle vtákov, ktoré sa chystajú na dlhší výlet. Je to pre nás samozrejmosť. No nie každý vie, že cestovateľmi sú i motýle - napríklad lišaj pupencový. Jeho krehké krídelká zvládnu tisícky kilometrov.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)

 Lišaj pupencový (Agrius convolvuli, niekedy aj ako Herse convolvuli, Sphynx convolvuli) patrí k našim najväčším lišajom, podobá sa lišajovi orgovánovému, no chýba mu ružové sfarbenie na zadných krídlach. Motýľ je dlhý asi 5 cm, rozpätie krídel dosahuje 8 - 12 cm, pričom samičky sú o málo väčšie. Jeho bruško je sivé s čiernymi, bielymi a ružovými pruhmi a krídla sú sivé s kresbou, ktorá môže byť sotva zreteľná, alebo aj veľmi výrazná. Farba je poskladaná z drobných rôznofarebných chitínových šupín a u samčekov je zvyčajne o málo výraznejšia. Predné krídla sú dlhšie ako zadné a motýľ má v pokoji vzhľad šípky. Teda, ak ho nájdeme.:-) Cez deň totiž väčšinou odpočíva na kôre stromov a dokonale s ňou splýva. Presne vie, kam si má sadnúť, aby bol neviditeľný.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
 Lišaj pupencový (Agrius convolvuli)
Lišaj pupencový (Agrius convolvuli) (zdroj: Karin Süvegová)

 Motýľ zvyčajne ožíva podvečer, kedy sa necháva zlákať vôňou kvetov, nad ktorými savznáša podobne ako kolibrík. Za neustáleho trepotania krídel z nich pije nektár svojím až 10 cm dlhým cuciakom. Má najdlhší cuciak spomedzi našich motýľov a obľubuje hlboké kvety tabaku, zemolezu, floxov, ale uznáva napr. aj ľalie, petúnie, či pupalky. Mimo času večere má cuciak špirálovite stočený.

 Večernému poletovaniu obyčajne predchádza “rozcvička”. Keďže nemá stálu telesnú teplotu, najskôr sa musí zohriať, aby bol schopný lietať. Preto ho niekedy vidíme po sediačky trepotať krídelkami. Vôbec, tento motýľ nemá rád chlad, vyhovujú mu skôrotvorené priestranstvá s vyššou teplotou, lesy až tak veľmi nie. Nuž, je to jeden z druhov, ktorý, ak otepľovanie bude pokračovať, budeme asi vidieť častejšie.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
 Lišaj pupencový (Agrius convolvuli)
Lišaj pupencový (Agrius convolvuli) (zdroj: Karin Süvegová)

 Lišaj pupencový je totižtropický motýľ, ktorý ale rád cestuje. Jeho skutočným domovom je tropická a subtropická Afrika, Ázia, Austrália a južná Európa. Napriek tomu nevie odolať každoročným cestám na sever, kedy zalieta až niekam do Nórska, či na ruskú Sibír, navštevuje aj Spojené Kráľovstvo a niektorým sa zapáči na Slovensku. Tieto motýle v rôznych množstvách prelietavajú aj 2000 km, ich cesty nemajú taký pevný poriadok ako vtáčie.

 Prečo to robí? Možno by nevedel na to odpovedať ani sám. Dôvodom rozhodne nie je nedostatok potravy. Možno je to mechanizmus, ktorý sa spúšťa pri premnožení a núti ho rozptýliť sa a dobývať nové územia. A možno sa mu tu proste páči, hoci tu pre neho nemáme ideálne podmienky a mnoho jeho kukiel neprežije zimu. Možno si tieto krajiny pamätá z dávnych čias, kedy tu pre neho bolo vhodnejšie prostredie..

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 Motýle na Zemi totiž nie sú takí začiatočníci ako my, ich skúsenosti siahajú ďalej. Lietajúci hmyz sa objavil už v karbóne, o čom vydávajú svedectvá zvyšky kameňouhoľných pralesov. Veľký rozvoj hmyzu nastal pred 60 miliónmi rokov a na vrchole treťohôr,pred 30 miliónmi rokov už motýle vyzerali ako tie dnešné.

 Mal teda dostatok času prispôsobiť sa svojmu životnému štýlu. Tento motýľ - športovec máaerodynamické telíčko poskladané z tvrdých a ľahkých chitínových článkov pospájaných jemnou kožou, takže sa môžu obojstranne posúvať. Aj krídla sú vychlípeniny vonkajšej kostry a sú z chitínu. Vstupujú do nich cievy a nervy a pohybujú sa vďaka svalom v ich úponoch a svalovine trupu. Lišaje sú najrýchlejšie motýle, ich krídla mávnu 70 - 80 krát za sekundu, pre porovnanie krídla mlynárika asi 9 krát. Preletia asi 54 km za hodinu, niekedy sa vzopnú k výkonu 100 km/ hod, ale to iba na krátku vzdialenosť. Pri tejto rýchlosti sú aj vytrvalcami, ktorí lietajú ponad moria. Energiu čerpajú zo zásob, ktoré zabezpečila húsenica. Dospelý motýľ toho veľa nepotrebuje. Ich spotreba energie je tak úsporná, že za hodinu letu znížia svoju váhu sotva o 1%, kým taká včela o 30. Včela by bez stáleho prísunu nektáru lietať nemohla, motýľ takéto obmedzenie nemá. V šetrení energiou im napomáhajú napr. vakovité rozšírenia vzdušníc v celom tele, ktoré sa pri dýchaní zväčšujú a znižujú špecifickú hmotnosť tela. Svaly motýľa sú nepomerne rýchlejšie ako ľudské, veľmi rýchlo sa dokážu zmršťovať, avšak zabezpečujú len 14 % letovej energie. Tým pravým zázrakom je dokonale pružná bielkovina rezilín veľkosti špendlíkovej hlavičky, ktorá je uložená v úponoch krídel. Jej molekuly sú dlhé až 1 mm a sieťovito pospájané s chitínovými lamelkami.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
 Lišaj pupencový (Agrius convolvuli)
Lišaj pupencový (Agrius convolvuli) (zdroj: Karin Süvegová)

 Čo sa týkaorientácie a navigácie, tú zabezpečuje niekoľko orgánov. Motýle sa orientujú predovšetkým podľa vzdialenosti a uhlu zdroja svetla, preto ich mýli umelé osvetlenie, ktoré dopadá do oboch očí. Ich veľké zložité oči vidia obraz inak ako naše. Pozostávajú z 27000 faziet, ktoré zachytávajú svetlo, no neodrážajú ho ako naše oči, čo ich chráni pred nepriateľmi, pretože sa zbytočne nelesknú. Majú 360 stupňový uhol videnia, no obraz je poskladaný z jednotlivých obrázkov. Napr. kvety rozoznávajú len zblízka. Ale počas ich dlhých ciest slúžia ako navigačný prístroj, diaľkomer, i rýchlomer. Svoju rýchlosť vedia sledovať napr. meniacim sa obrazom v jednotlivých očkách za určitý čas. Vedia posúdiť aj silu vetra a nakoľko ich odnáša z vytýčenej trasy, slúžia na to citlivé bunky v kĺbe tykadielHmatové chĺpky po celom tele zase vnímajú polohu podľa toho, ako na ne pôsobí gravitácia. 

 Motýle sa na našom území aj rozmnožujú a späť obvykle letí už ďalšia generácia. V našich podmienkach sa zvyknú vyliahnuťdve generácie, pričom motýle z druhej generácie sa asi po mesiaci opäť zakuklia a snažia sa prezimovať. Vidieť ich môžeme tak od mája do októbra.

 Ako som už písala, zrak motýľov nie je skvelý a fešáka opačného pohlavia rozoznajú iba zblízka. Selfíčka by v motýlích zoznamkách boli nanič, majú ale iné metódy zoznamovania. Samička vlastní svoj parfum -feromón, ktorého má iba nejakú desaťtisícinu miligramu a z toho v vhodnom čase, teda niekedy v noci, vyšle len malé množstvo ako zloženú viacslovnú chemickú vetu, ktorá osloví nádejných pytačov vzdialených aj niekoľko kilometrov. Letia za ňou podľa zvyšujúcej sa koncentrácie pachu. Niektoré zložky tohoto parfému dokážu čítať až v jej blízkosti, čo spúšťa ďalšie správanie potrebné pre párenie. Ale aj samčekovia musia dámu svojho srdca osloviť vlastným parfumom, ktorý majú vo vačkoch - androkóniách na brušku. Ich vôňa má na samičku afrodiziakálne účinky. Motýle, ktoré tieto vačky nemajú, dostanú košom. Ihneď po prvom spárení samička prestáva vysielať feromóny, aby si ďalší samčekovia nedrali krídelká zbytočne. Feromóny sú druhovo špecifické a lákajú iba samčekov vlastného druhu, až na nejaké omyly prírody - napríklad samička lišaja Phlegethontius sextusnedopatrením k sebe láka aj drobných indických zvíjačov. Feromóny sú tak silné a trvanlivé, že motýle sa dvoria aj kúsku vaty so stopami feromónu, ktorá bola odložená niekoľko rokov.

 Po úspešnom spárení samička nakladie okolo 200 vajíčok.Vajíčka sú pomerne veľké, okolo 1 - 1,2 mm, okrúhle a belavé, alebo zelenkasté. Na listy rastlín ich ukladá jednotlivo. Štádium húsenice trvá 35 - 45 dní, pričom dorastá až na 12 cm. Spočiatku je zelená s červeným rožkovitým výbežkom na zadnej strane tela a tmavou kresbou, neskôr tmavohnedá so svetlohnedou kresbou a zvislými hnedými pruhmi na hlave. Na chrbte má tmavý pás a rad dobre viditeľných prieduchov. Na prvý pohľad je veľmi nápadná, avšak v skutočnosti dokonale splýva s vegetáciou a hrou svetla v nej. Je dobre vybavená na pohyb po rastlinách, má tri páry pravých nôh na prvých článkoch tela, kým na ostatných má panôžky. Krátke medzičlánkové svaly a pravé pohybové svaly umožňujú pohyb tak, že dopredu sa najprv posúva zadná časť tela, nôžkami vpredu sa zachytáva o rastliny. Húsenicu vidíme zriedka, pretože cez deň sa skrýva, alebo i zahrabáva do zeme a na rastliny vylieza v noci. Chutia jej predovšetkým rastliny pupencovitých rastlín Ipomoea cairica, Ipomoea hederifolia, Ipomoea indica, Merremia dissecta, nepohrdne aniAbutilon oxycarpum,šalviou Salvia elegans,čipamajoránom Origanum vulgareafazuľouPhaseolus sp.Na vlastnú škodu, usídlila sa aj nasladkých zemiakoch Ipomoea batatasa v Indonézii a Novej Guinei, kde je každý sladký zemiak dobrý, im vyhlásili vojnu, ničia ichpesticídami. Niekedy ich nezmyselne ničia aj naši záhradkári, hoci tieto húsenice veľkú škodu nespôsobujú, keďže svoje detstvo prežívajú osamote. Naopak, v Keni tieto motýle majú radi, opeľujú baobaby a papáje.

Lišaj pupencový (Agrius convolvuli)
Lišaj pupencový (Agrius convolvuli) (zdroj: Karin Süvegová)

 Keď húsenica usúdi, že nastalčas kuklenia, ponatiera sa lesklými “slinami” a zahrabe sa do zeme 30 - 60 cm, kde si urobí komôrku. Zakuklí sa bez zámotku, jej kukla je 5 - 6 cm veľká, tmavej farby s chobotovilým výbežkom. Často sa vykopú pri zbere zemiakov.

 Na húsenici spočíva dôležitá úlohanahromadiť zásoby aj pre budúceho motýľa. Od jej apetítu závisí, či raz bude môcť letieť cez more. Má však veľa nepriateľov, predovšetkým lumky a lumčíky. Húsenice vtákom nechutia. Dospelé motýle však áno, a to i netopierom, žabám, modlivkám, vážkam. Aby toho nebolo málo, nepriateľsky sa k nim správajú aj niektoré rastliny. Po napadnutí húsenicami začnú vylučovať vôňu lákajúcu lumky.

 Ak chcete tieto krásne stvorenia sledovať vo svojej záhrade, nasaďte si v nejkvety okrasného tabaku, ktoré ich v noci lákajú svojou vôňou.

 Motýle však nie sú iba estetické, majú pre nás aj iný význam ako opeľovanie rastlín, stále sa od nich máme čo učiť. Ich zložené oči napr.inšpirovali vedcov z Newyorkej mestskej univerzity, Massachusettského technického ústavu a Newyorskej univerzity k vyvinutiu nanomateriálu z kryštálov pokrytých čiastočkami nitritu kremíka. Hlavným využitím by malo byť zvýšenie citlivosti snímania röntgenovými prístrojmi, pričom by sa mohli znížiť dávky škodlivého žiarenia. A to iste nie je ich posledné slovo vo vede. 

 Viete, že významný entomológVincent G. Dethier, ktorý skúmaniu hmyzu zasvätil celý život, predpokladal, že hmyz tiež cíti lásku, nenávisť, bolesť a strach? Všetky živé tvory, ktoré tu s nami žijú, si zaslúžia náš rešpekt a ohľaduplnosť. 

 Lišaj pupencový (Agrius convolvuli)
Lišaj pupencový (Agrius convolvuli) (zdroj: Karin Süvegová)

Literatúra, ktorá mi pomohla:

Bright, M., Burnie, D., Constable, T., Simons, P.: 1000 divov prírody. Reader's Digest Výber, 

 Bratislava, 2002, 448 s., ISBN 80-88983-19-3

Burnie, D. a kol.: Zviera. Ikar, 2002, 623 s., ISBN 80-551-0375-5

Dröscher, V. B.: Magie smyslu v říši zvířat. Orbis Praha, 1970, 240 s.

Engel, F., M.: Pohyb a ríša zvierat. Smena Bratislava, 1974, 155 s., 73-042-74

Hart, M., Selberg, I., Stephens, M., Swallow, S., Tarsky, S., Thomson, R. a kol: Príroda okolo

 nás. Mladé letá, Bratrislava, 2000, 156 s., ISBN 80-06-01035-8

Challoner, J., Coyne, C., Harrar, S., McCall, B., McGhee, K., Thomas, A.: Ohromujúca liečivá

 moc prírody. Reader's Digest Výber, Bratislava, 2013, 320 s., ISBN 978-80-8097-206-6

Köthe, R.: Skrytá tvár prírody. Tarsago Slovensko, s.r.o., Bratislava, 2015, 320 s., ISBN

 978-80-8097-189-2

Rammer, A.: Brehm Život zvierat. Bezstavovce. Obzor, Bratislava, 1975, 422 s., 735-21-85/7

Ritter, L.: Potulky prírodou. Zväzok II. Príroda, Bratislava, 1973, 154 s., 64-141-73

Stichmann, W. a Kretzschmar, E. : Nový sprievodca živočíšnou ríšou. Slovo, s.r.o., 1998, 448

 s., ISBN 80-85711-33-8 

Škárka, B.: Šesť svetov živého sveta. Mladé letá, Bratislava, 1984, 160 s. 

Uhlenbroek, Ch. a kol. : Život zvierat. Ikar, 2009, 512 s., ISBN 978-80-551-2050-8

Zmoray, I., Podhradský, V. a kol. : Zaujímavosti slovenskej prírody. Osveta, Martin. 1982, 368 s.

Žďárek, J.: Neobvyklá setkání. Panorama, Praha, 1980, 304 s., 11-101-80

a

http://www.motyli.estranky.cz/clanky/sphingidae---lisajoviti/lisaj-svlaccovy--agrius-convolvuli-.html

http://lepidoptera.butterflyhouse.com.au/sphi/convol.html

http://cabinetofcuriosities-greenfingers.blogspot.sk/search/label/Agrius%20convolvuli

https://de.wikipedia.org/wiki/Windenschw%C3%A4rmer





 

Karin Süvegová

Karin Süvegová

Bloger 
  • Počet článkov:  5
  •  | 
  • Páči sa:  4x

Som tuláčka životom, stále hľadajúca, každý deň objavujúca. Som súčasťou rodiny, ľudstva, Zeme, vesmíru a všetko sa ma týka. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu