reklama

Pŕhľava a my

Čím viac si všímam prírodu okolo seba, tým viac si uvedomujem, že neexistujú všedné, obyčajné veci, tak ako neexistujú všední a obyčajní ľudia. Svet je zaujímavý a zázračný. I napríklad taká pŕhľava,

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

 Zdajú sa vám niektorí ľudia všední, tuctoví, nezaujímaví? A potom ich možno spoznáte - aspoň trochu, pretože spoznať aj sám seba je práca na celý život. No v skutočnosti by sa o každom dal napísať zaujímavý román. A s rastlinami je to rovnaké. Ich život je tiež pestrý a zaujímavý, majú svoje tajomstvá, i svoju moc. A o niečo z toho sa s nami podelia, ak prejavíme záujem. Hlavnou hrdinkou tohoto článku je pŕhľava dvojdomá (Urtica dioica), o ktorej som zatúžila dozvedieť sa viac. :-) 

Pŕhľava dvojdomá (Urtica dioica)
Pŕhľava dvojdomá (Urtica dioica) (zdroj: Karin Süvegová)

Formálne zoznámenie

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

 Pŕhľava dvojdomá (Urtica dioica), často známa pod prezývkou žihľava, čo je jej ľudový názov, je viacročná bylina dorastajúca do 30 - 200 cm. Jej byľ je nerozkonárená, listy sú protistojné, srdcovité, s pílkovito vykrajovaným okrajom. Viaceré byle vyrastajú z plazivého podzemku a sú, podobne ako listy, pokryté pŕhlivými a nepŕhlivými chĺpkami. Obyčajne vytvára zárasty.

Pŕhľava dvojdomá (Urtica dioica)
Pŕhľava dvojdomá (Urtica dioica) (zdroj: Karin Süvegová)

 Kvitne od júna do októbra, pričom jej kvety v metlinách sú nenápadne, zelenkasté, samčie súkvetia sú kratšie a vodorovne odstávajú, kým samičie sú previsnuté. No nie je to pravidlo. Pŕhľava je, vôbec, veľmi premenlivá rastlina, povznesená nad pravidlá. Napriek menu, sa u nej vyskytujú aj jednodomé jedince. Plody sú vajcovité nažky.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Pŕhľava dvojdomá (Urtica dioica)
Pŕhľava dvojdomá (Urtica dioica) (zdroj: Karin Süvegová)

Blízka príbuzná

 Pŕhľavu dvojdomú si môžeme popliesť s jej blízkou príbuznou pŕhľavou malou (Urtica urens), čo nie je veľká škoda, pretože jej výživná hodnota, i liečebné účinky príliš nezaostávajú. Tento menší druh dorastie od 10 do 60 cm, jej listy sú širšie, oválnejšie, vajcovité, alebo elipsovité, hlboko vrúbkované a jej súkvetia sú drobnejšie, neprevísajú ako u dvojdomej pŕhľavy, majú tak do 2 cm. Tento druh je jednodomý. Je ale pŕhlivejšia, všetky jej chĺpky sú pŕhlivé.

 Pŕhľava malá radšej obýva južnejšie a nižšie položené oblasti a podľa niektorých zdrojov v poslednom období u nás ubúda. Keď som sa to dočítala, dovolila som jej zabývať sa v mojom kvetinovom záhone. Na oplátku sa snažila tváriť dekoratívne, i keď vytrhávať okolo nej burinu bolo dosť náročné. :-) 

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Pŕhľava malá (Urtica urens)
Pŕhľava malá (Urtica urens) (zdroj: Karin Süvegová)

Kde ju stretneme

 Pŕhľava, ako ju poznáme my, je široko rozšírená po severnej pologuli Zeme, v miernom podnebí.

 Oba druhy patria k nitrofilným, radi obývajú pôdy bohaté na dusík, preto sa im dobre darí v podrastoch lužných a suťových lesov, priekopách, rumoviskách, i záhradách, ak ich poriadne hnojíme a všade, kde sa rozkladá dosť organických látok. V tomto smere je ešte náročnejšia pŕhľava malá. Je teplomilnejšia, zdržuje sa predovšetkým v nížinách, kým pŕhľava dvojdomá sa smelo šplhá aj do 1000 metrov nad morom. Kým oba druhy sú indikátorom dusíkatých pôd, pŕhľava dvojdomá je aj indikátorom zamokrenia, je náročnejšia na vlhko. Obom vyhovuje priame slnko až polotieň.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Zárasty pŕhľavy na okraji lesa - Čifáre
Zárasty pŕhľavy na okraji lesa - Čifáre (zdroj: Karin Süvegová)

Jej charakteristické zbrane 

 Oba druhy pŕhľavy sú vyzbrojené pŕhlivými chĺpkami,trichómami, ktoré asi všetci dobre poznáme.Donedávna sa tradovalo, že nepríjemné pocity z príliš dôverného kontaktu s touto rastlinkou, spôsobuje kyselina mravčia v nich obsiahnutá. Avšak novšie výskumy ukázali, že jed pŕhľavy je oveľa zložitejší. Chĺpky, ktoré sa pri styku s pokožkou zlomia, vstreknú do nej napr. histamín, vyvolávajúci podráždenie, acetylcholín, ktorý sa postará o pocity pálenia a serotonín, aby sme to všetko mohli prežiť intenzívnejšie. A to nie je všetko, je tam prítomná i kyselina mravčia a neidentifikované enzýmy. Táto prepracovaná zmes pomáha rastlinku chrániť pred neprimeraným obťažovaním.

Pŕhlivé chĺpky Urtica dioica
Pŕhlivé chĺpky Urtica dioica (zdroj: Karin Süvegová)

To, čo jej dáva farbu

 Výrazne zelenú farbu pŕhľave dodáva veľké množstvo chlorofylu. Už z toho je zrejmé, že metabolizmus tejto rastliny je naozaj intenzívny. Pŕhľava sa často používa i na jeho extrakciu pre použitie v medicíne.

 A čo to je? Túto otázku si kládol už Aristoteles a nedala pokoj ani Leonardovi da Vinci, no zelené farbivo z rastlín získal lúhovaním v alkohole až Angličan N. Grew. Meno mu potom dali Francúzi J. Peletier J.B. Caventouv roku 1818. Na to, že má chlorofyl viac zložiek, následne prišiel ruský vedec M.S. Cvet, ktorý rozvinul metódu chromatografie. Podarilo sa mu oddeliť aj zelené farbivo rastlín - chlorofil od žltého, červeného a fialového - karotenoidov. Tie v rastline prevládajú na jeseň, keď ubúda chlorofyl. Napokon nemecký chemik H. Fischer v roku 1940 určil štruktúru chlorofylu a napísal jeho vzorec. 

 Vďaka týmto múdrym a zvedavým ľuďom teraz vieme, že existujúchlorofyly a,b,c,d a je toporfyrín viažuci kovový horčík. Zjednodušene - kovový horčík je citlivý na svetlo, viaže energiu svetelných lúčov (z červeného a modrého spektra) a stáva sa bohatým na energiu, čo vedie k presunu elektrónov v molekule a až k rozkladu vody na vodík a kyslík. Kyslík sa uvoľňuje, čomu sa tešíme my, ktorí ho potrebujeme vo vzduchu a vodík sa spolu s oxidom uhličitým podieľa na stavbe sacharidov, čomu sa tešíme tiež, pretože aj sacharidy sa zídu.

 Zrnká chlorofylu sa v bunkách rastlín uskladňujú v drobných kontajneroch - chloroplastoch. V každej bunke je ich niekoľko desiatok a sú viazané na bielkoviny. 

 Pre svoje dezinfekčné, protizápalové a dezodoračné účinky sa chlorofyl používa v medicíne, i kozmetike, je súčasťou výživových doplnkov s antioxidačnými, protizápalovými a ochrannými účinkami, dezinfekčných sprayov na rany, krémov, zubných pást, ústnych vôd, dezodoračných tabletiek ako pre ľudí, tak i pre domácich miláčikov.

​Pŕhľava dvojdomá (Urtica dioica)
​Pŕhľava dvojdomá (Urtica dioica) (zdroj: Karin Süvegová)

Pozoruhodné rozmnožovanie

 Nové byle v zárastoch pŕhľavy postupne vyrastajú zplazivých podzemkov. Ale ako sa rozmnožuje pohlavne? Jej kvety sú drobné, nenápadné a bez vône. Nelákajú hmyz, pŕhľava o jeho pomoc nestojí. Aj tu sa prejavuje jej nezávislá povaha. Zrniečka peľu do okolia rozvieva vietor. Nepomýli ju však ani úplné bezvetrie. Uvoľnenie peľu z kvetov totiž sprevádzamalý výbuch, ktorý sám vymrští zrniečka ďalej od rodičovskej rastliny. Je to zaujímavý jav, ak by ste si ho chceli pozrieť a nemáte čas celé dni stráviť sledovaním záhonu pŕhľavy, Rüdiger Hartmannto už za nás urobil a je to na youtube (The nettle = catapult of pollen).

Pŕhľava dvojdomá (Urtica dioica) - samičie kvety
Pŕhľava dvojdomá (Urtica dioica) - samičie kvety (zdroj: Karin Süvegová)
Pŕhľava dvojdomá (Urtica dioica) - samčie kvety
Pŕhľava dvojdomá (Urtica dioica) - samčie kvety (zdroj: Karin Süvegová)
Pŕhľava dvojdomá (Urtica dioica)
Pŕhľava dvojdomá (Urtica dioica) (zdroj: Karin Süvegová)
Pŕhľava dvojdomá (Urtica dioica)
Pŕhľava dvojdomá (Urtica dioica) (zdroj: Karin Süvegová)

Pŕhľava je jedlo

 To sa napokon vie už od dávnych čias. A nie je to len jedlo v časoch núdze, jej mladé listy pôsobia ako tonikum a detoxikujú organizmus, preto, zvlášť na jar a začiatkom leta, je to veľmi vhodné jedlo. 

Výživná hodnota pŕhľavy spočíva v obsahu minerálnych látok, vitamínov, bielkovín a sacharidov. Z minerálnych látok obsahuje významné množstvo vápnika, fosforu, horčíka, draslíka, zinku a železa. Poskytne nám hlavnevitamíny A, C, D, K1 a niacín. Karoténu je v nej viac ako v mrkve a vitamínu C viac ako v čiernych ríbezliach. Energiu nám dodá v podobe sacharidov a vysoký je v nej podielaminokyselín. V sušine obsahuje až 40% bielkovín, čo je na rastlinku slušný výkon. K tomu si možeme prirátať bonus v podobe niektorýchkyselín, amínov, flavonoidov, trieslovín i, už spomínaný, veľmi vysoký podiel chlorofylu s mierne aseptickými vlastnosťami. Pre tieto mimoriadne vlastnosti sa extrakty z nej používajú napr. ajvo výžive kulturistov.

 Ako však jesť takú po zuby ozbrojenú rastlinu? Našťastie, pŕhľava počas svojej evolúcie nerátala s našou vynachádzavosťou. Jej pŕhlivosť sa stráca sušením, tlakom a tepelnou úpravou, a to už za 30 sekúnd po hodení do horúcej vody.

 Na jedenie používame listy z mladých výhonkov rastliny - do 10 cm, pretože staršie obsahujú väčšie množstvo šťavelanu vápenatého, ktorý by nám neprospieval.

 Z celých mladých výhonkov môžeme robiť čaj, šťavu, alebo sirup, ktorý je výborný, chutí podobne ako kiwi a deti ho majú veľmi radi. Ak pridávame pŕhľavu došalátov, stačí ju krátko blanšírovať a vodu z nej môžeme použiť na pitie.

 Lístky sa môžu pripravovaťako špenát, veľmi vhodné sú do polievok, nátierok, omeliet, slaných koláčov, ryžových a cestovinových zapekaných jedál, s inými bylinkami na prípravu pesta, či s olejom, orieškami, cesnakom na nálev do šalátov.

 V zime sa môže ako korenie používaťprášok z pomletej sušenej pŕhľavy na obohatenie jedál.

 Ďalšou pochúťkou sú jej na jeseň zbierané plody- nažky, ktoré usušené a opražené na panvici chutia ako oriešky.

 Pŕhľava sa používala aj akosyridlo a dnes je dôležitou súčasťou cornwallského syra yarg, ktorý sa počas zrenia balí do jej listov. Napomáha činnosti ušľachtilých plesní, ktoré mu dodávajú orechovú príchuť. Na kôrke tohto syra vidieť odtlačky jej listov. 

Mladá pŕhľava
Mladá pŕhľava (zdroj: Karin Süvegová)

Je to aj krmivo

 V Európe sa pŕhľava tradične používala nakŕmenie hydiny, dobytka a koní. Miestami ju na tento účel dokonca pestovali, napr. Ľudovít V. Rizner v 19. storočí opisuje v časopise Obzor jej pestovanie vo Švédsku. Pokusy s jej pestovaním boli aj v Rusku, ale rastlina si väčšinou uhájila svoju slobodu a robí si, čo chce, preto je jednoduchšie nazbierať si ju na miestach, kde sa jej páči rásť.

 Ako krmivo je veľmi hodnotná, pretože mápodobnú výživnú hodnotu ako bôbovité rastliny, navyše obsahuje veľké množstvo vitamínov. Preto sa často používala akotonikum aj pre slabšie a choré zvieratá. Hnačkujúcim a slabým teľatám sa podáva pol hodiny pred kŕmením vo forme záparu zo suchých listov, hydine sa suchá nasekaná mieša do krmiva.

 Liečebne vo formezáparu, alebo suchej rozdrvenej vňate, ju môžeme podávať hovädziemu dobytku, koňom, ovciam, kozám, prasiatkam, hydine, exotickým vtákom, i psom pri rovnakých diagnózach ako u ľudí.

Pŕhľava dvojdomá (Urtica dioica)
Pŕhľava dvojdomá (Urtica dioica) (zdroj: Karin Süvegová)

Môže nás obliekať

 Oblečenie z pŕhľavy malo v Európe celkom tradíciu, a to po dlhú dobu. Pohrebné rubáše z pŕhľavy napr. našli v Dánsku v hroboch z doby brondzovej (3000 - 2000p. n. l.). Bežne sa z nej tkali látky aj v Rakúsku a Nemecku, a toaž do 18. storočia. A o tom, že to nebola nejaká podradná tkanina, svedčí fakt, že pod prikrývkami z pŕhľavy spávala aj škótska kráľovná Mary v 16. storočí.

 V súčasnosti, sa po malej prestávke, možno opäť dostane k slovu. Pokusy s opätovným priemyselným spracovaním jej vláken sa robia v Nemecku, začal s tým Inštitút pre aplikovaný výskum FH - Reutlingen. Ak by niekto chcel skúsiť spriadať vlákna doma, najvhodnejší čas na takéto spracovanie je koniec augusta. Po zbere sa stonky najprv sušia, potom máčajú, uvoľňujú sa vlákna zo zvyškov rastliny. Následne sa spriadajú ručne, alebo priemyselne.

 No nielen samotné vlákna sú zaujímavé pri výrobe látok, pŕhľava sa používa aj ako farbivo.Vlnu farbí tmavo sivozeleno a hodváb krémovo, pričom ako moridlo sa používa hliník, alebo prečistený vínny kameň. Na farbenie sa používa celá rastlina.

Pŕhľava dvojdomá (Urtica dioica)
Pŕhľava dvojdomá (Urtica dioica) (zdroj: Karin Süvegová)

Má miesto aj v kozmetike

 Ako spomínam vyššie, pŕhľava sa používa na izoláciu chlorofylu, ktorý sa pridáva napr. doústnej vody, pást, i krémov. Výťažky z celej rastliny sú predovšetkým zložkou vlasových vôd a šampónov. No i doma ju môžeme používať kvôli jej adstringenčným a protizápalovým účinkom, i obsahu vitamínov, napr. pri naparovaní a čistení pleti, i na oplachovanie vlasov

Pŕhľava dvojdomá (Urtica dioica)
Pŕhľava dvojdomá (Urtica dioica) (zdroj: Karin Süvegová)

Dá sa na ňu aj písať

 Z pŕhľavy je možné vyrábať ajručne robený papier.

Pŕhľava dvojdomá (Urtica dioica)
Pŕhľava dvojdomá (Urtica dioica) (zdroj: Karin Süvegová)

Dá sa ňou svietiť

 Z jej semien sa vyrábal olej do lámp

Pŕhľava dvojdomá (Urtica dioica)
Pŕhľava dvojdomá (Urtica dioica) (zdroj: Karin Süvegová)

Jej využitie v záhrade

 Pŕhľava je užitočná aj v klasickej záhrade. Kvôli množstvu živín, je skvelé pridávať ju do kompostuHnojivo s vysokým obsahom dusíkatých látok si však môžeme pripraviť aj tak, že celé rastliny pŕhľavy lúhujeme 3 týždne vo vode, týmto potom môžeme zalievať napr. aj črepníkové rastliny.

 Dnes si čoraz viac majiteľov záhrad uvedomuje, že každá záhrada, v ktorej sa používa minimum chémie, je malouprírodnou rezerváciou a snažia sa do nej prilákať hmyz, napr. motýle. V prirodzenej záhrade má pŕhľava rozhodne svoje miesto. Kvôli motýľom ju pestujeme na dobre hnojenej pôde na slnku. Jedna znáška napr. bábôčky pŕhľavovej, potrebuje až 1 štvorcový meter zárastu pŕhľavy. Pŕhľava však hostí viac druhov motýľov.

 Ak ju pestujeme kvôli hmyzu, môžeme juvysievať na jar zo semienok, ktoré sme nazbierali predchádzajúci rok, alebona jeseň delíme jej korene. Každý mesiac je vhodné trochu ju pokosiť, aby sme zabezpečili stále nový rast mladých rastlín.

Urtica sp.
Urtica sp. (zdroj: Karin Süvegová)

Pŕhľava lieči a posilňuje

 Jej liečivé účinky ľudia poznali a využívali oddávna, v Európe bola ako liečivý prostriedok používaná viac ako 2000 rokov. Užstarom Grécku ňou liečili infekcie, otravy, dokonca i hadie uštipnutie. Rímski vojaci si ju so sebou nosili na výpravy. Na dlhých pochodoch si ju prikladali na unavené nohy, aby rozprúdila krvný obeh v nich, pomohla vyplaviť toxíny a tlmila bolesti kĺbov. Podobne ju používali aj americkí Indiáni. O tejto rastlinke sa píše napr. ajanglosaskom rukopise Lacnunga z 10.storočia, kde bola súčasťou Zaklínadla 9 bylín, ktorým sa liečili otravy, i infekcie. Tradične sa podávala ajslabým a chorým deťom a dojčiace ženy ju pili kvôli jej priaznivým účinkom na tvorbu mlieka (v tomto prípade však nie sú dostatočné údaje o jej bezpečnom použití). Mala veľmi široké použitie v liečbe, no okrem toho sa považovala i za čarovnú bylinu, ktorá zaháňa strach a pomáha pri chytaní pstruhov do ruky. V našich končinách sa jej pripisovala moc ochraňovať, zbierala sa na sv. Jána a dávala sa do okien. 

Pŕhľava dvojdomá (Urtica dioica)
Pŕhľava dvojdomá (Urtica dioica) (zdroj: Karin Süvegová)

V tradičnej medicíne sa verilo, že semená pŕhľavy posilňujú, listy preplachujú obličky a celá kvitnúca vňať udržiava našu pohyblivosť. Šťava z pŕhľavy sa ako tonikum pri fyzickom a psychickom vyčerpaní používa i dnes. Doporučuje sa ajpri vírusových ochoreniach, napr. chrípke a množstve rôznych diagnóz. A má to svoje opodstatnenie, ako dokazuje aj moderná veda. Rastlina obsahuje veľa cenných látok, ktoréposilňujú celý organizmus a povzbudzujú imunitný systém. Čomu dnes pripisujeme jej “zázračnú”moc? Látkam obsiahnutým v nej, napr. fenolovým kyselinám, derivátom flavonoidov, kyseline kremičitej, minerálnym látkam (K, Ca, Fe, Si, Mg, Cr, Zn, Co, Mn, P), polysacharidom, lignánom, lecitínu, aminokyselinám, ceramidom, nenasýteným mastným kyselinám, monoterpénovým diolom, trieslovinám, kyseline šťavelovej, chlorofylu, vitamínom (A, C, D, K, tiamín, riboflavín), kumarínom, sterolom, glykozidom, sitosterolu, lektínu, skopoletínu, slizom, atď., ale predovšetkým kombinácii týchto látok. V semenách je významný obsah glycerolu, kyseliny linolovej, linolénovej, olejovej, palmitovej.

 Pŕhľava je účinným pomocníkom pri viacerých diagnózach.

Pŕhľava dvojdomá (Urtica dioica)
Pŕhľava dvojdomá (Urtica dioica) (zdroj: Karin Süvegová)

Prvá pomoc pri krvácaní, i liečba anémie

 Tieto jej účinky sú známe od dávna, tradične sa používala na zastavovanie krvácania, ako podporný prostriedok na hojenie rán, i na liečbu chudokrvnosti. Vďaka svojmu vysokému obsahu železa, kyseliny listovej, i ďalších látok, pomáhazvyšovať množstvo hemoglobínu v krvi a podporuje dozrievanie červených krviniek. Na zastavenie krvácania má zrejme vplyv najmä vitamín K1, hojeniu rán napomáha, okrem iného, chlorofyl, ktorý ich udržiava čisté, i adstringentné účinky niektorých v nej obsiahnutých látok. Pre množstvo účinných substancií, podporujúcich krvotvorbu, sa používa pri výrobe niektorýchliekov proti anémii. Pŕhľava zlepšuje krvný obraz a znižuje krvný tlak.

 Ak sa používa ako domáci prostriedok, proti krvácaniu sa používa výluh, alebo prášok zo suchých listov. Pri neustávajúcom krvácaní z nosa,pomôže kúsok vaty namočený v šťave z pŕhľavy. Šťava, alebo výluh pomôže aj pri krvácaní v tráviacom trakte silnej menštruácii.

Pŕhľava dvojdomá (Urtica dioica)
Pŕhľava dvojdomá (Urtica dioica) (zdroj: Karin Süvegová)

Pomôže pri bolestiach kĺbov

 Liečivú silu pŕhľavy pri bolestiach v kĺboch a chrbte poznali už starí Egypťania. Tradične sa používalapri liečbe artritíd, reumatizmu, ischiasu a bolestí chrbta a svalov aj v Európe, napríklad v Nemecku, ale aj u nás.

 Výskumy potvrdili, žeextrakty z tejto rastliny majú schopnosť potláčať tvorbu mediátorov zápalu, zmierňujú zápal, spomaľujú zmeny v kĺboch a zlepšujú ich pohyblivosť. Pre tých, čo majú záľubu v chémii - extrakt z pŕhľavy inhibuje proteínový komplex NF-kappa-B, ktorý sa zapája do bunkových odoziev na podnety spôsobujúce poškodenie tkanív, napr. aj pri rakovine a autoimunitných reakciách a ktoré vedú k ďalším zmenám v tkanive a k bolestivosti. Časť účinkov sa pripisuje kyseline kafeyljablčnej, ale skôr ide o kombináciu látok. Pŕhľava pomáha aj pri dne, pretože podporuje vylučovanie kyseliny močovej.

 Čo je dôležité a praktické pre bežných smrteľníkov, pŕhľava dokáže znížiť potrebu liekov proti bolesti, napr. nesteroidných antiflogistík. Ako ukázali výskumy u ľudí používajúcich Diclofenak proti bolesti a stuhnutosti kĺbov v dávke 200mg, zníženie dávky bolo možné na 50 mg, ak pritom užívali 50 mg pŕhľavy. V kontrolnej skupine už zníženie lieku o 25 mg bez extraktu z rastliny, znamenalo zhoršenie ťažkostí. 

 Bolesti v pohybovom aparáte pomáha zmierňovať zápar z byle a listov, pričom ak sa dávka zvyšuje pitím koncentrovanej šťavy, účinok sa už nezlepšuje, čaj je na liečbu postačujúci. Používa sa ajolej z plodov na natieranie v oblasti kĺbov.

Pŕhľava dvojdomá (Urtica dioica)
Pŕhľava dvojdomá (Urtica dioica) (zdroj: Karin Süvegová)

Lieči močové cesty

 Extrakty z pŕhľavy sú účinné pri liečbe horných, aj dolných močových ciest. Okrem toho, že vyživujú obličky, i nadobličky, výťažky z rastliny, vďaka svojmu obsahu minerálnych látok,podporujú tvorbu moču a jeho vylučovanie. Zbavujú organizmus prebytočnej vody, čo možno oceniť napr. aj pri predmenštruačnom syndróme. Z močových ciest vyplavujú baktérie, i odlupujúce sa bunky pri zápale, čím pomáhajú liečiť zápal a predchádzať vzniku močového piesku a kameňov.

 Pri liečbe sa obvykle používajú výťažky z celej rastliny, no americký bylinkárDavid Winston navrhoval pri ochorení obličiek užívať predovšetkým semená rastliny. Výskumy u dializovaných pacientov skutočne potvrdili pokles kreatinínu v krvi po užívaní tinktúry zo semien.

Pŕhľava dvojdomá (Urtica dioica)
Pŕhľava dvojdomá (Urtica dioica) (zdroj: Karin Süvegová)

Pomáha pri ochorení prostaty

 Koreň pŕhľavy je na celom svete používaný pri liečbe tak rozšíreného problému, ako je benígna hyperplazia prostaty (nezhubné zväčšenie). Výskumy potvrdzujú jeho účinok prizmierňovaní sekundárnych príznakov tohto ochorenia, ako je neúplné vyprázdňovanie močového mechúra, neustále nutkanie na močenie, odkvapkávanie moču a pod., predovšetkým v počiatočnom štádiu. Niektoré štúdie naznačujú, že pŕhľava dvojdomá dokonca spomaľuje rast niektorých buniek prostaty. Zatiaľ nie je celkom jasné, či zasahuje do metabolizmu hormónov, imunostimulačných a protizápalových procesov, alebo pôsobí priamo na bunky. Za účinné látky sa predbežne označujú steroly a lektínv nej obsiahnuté, ale to je predmetom ďalšieho výskumu. Čo je však isté, dlhodobé používanie tinktúry z koreňa pŕhľavy dokáže skvalitniť život pacientom s touto diagnózou. V lekárňach sú k dispozícii aj hotové prípravky s účinnou látkou, často v kombinácii so serennou plazivou (Serenoa repens), s ktorou sa výborne dopĺňa.

Pŕhľava dvojdomá (Urtica dioica)
Pŕhľava dvojdomá (Urtica dioica) (zdroj: Karin Süvegová)

Zaujímavá je pre alergikov.

  Americký kráľovský dispenzár uvádza pŕhľavu ako liek protichronickej hnačke, mukóznej kolitíde, i ekzému. Jej protizápalové účinky objavili aj v Číne, kde ju bylinkári používajú pri liečbe alergických kožných ochorení i akné v prípravku pod názvom Hsieh-tzu-ts﹅ao. Účinná je aj pri alergickej nádche, astme, i následkoch bodnutia hmyzom.  

 Viaceré štúdie dokladujú, že extrakt z pŕhľavy je pri prejavoch alergie skutočne účinný. U osôb v pokuse dokázala znížiť svrbenie, kýchanie a ďalšie prejavy precitlivelosti, pričom účinné množstvo bolo asi 600 mg lyofilizovanej drogy denne. Aby bol účinok čo najlepší, pri sennej nádche sa doporučuje začať ho užívať už pred začiatkom sezóny kvitnutia. 

 O skutočných účinkoch rastliny toho ešte stále veľa nevieme, ale niektoré tajomstvá nám už vydala. Vieme, že pri tlmení zápalu postupuje dokonca niekoľkými cestami. Jedna cesta začína pri fenolových kyselinách obsiahnutých v listoch rastliny, ktoré brzdia účinok prvotných enzýmov vplývajúcich na tvorbu prostaglandínov, látok, ktoré hrajú významnú úlohu vo vzniku zápalov a alergických reakcií. Cez cyklooxygenázu sa im darí zasahovať aj dometabolizmu cytokínov, malých “bonzákov”, ktorí majú na starosti prenášanie informácii vedúcich k zápalovej reakcii. Extrakt z celej rastliny znižuje aktiváciuNF-kappa-B (transkripčného faktora, ktorý má úlohu v zosilňovaní zápalu). Jeho aktivitu reguluje enzým 5-lipoxygenáza a ten dokáže pŕhľava potláčať. 5-lipoxygenáza je kľúčovým enzýmom syntézy leukotriénov, sú to lipidové mediátory imunitného systému, ktoré vysielajú signály na spustenie operácií vyvolávajúcich a zosilňujúcich zápal. Okrem zalarmovania obranných buniek, ovplyvňujú aj správanie sa ciev (prekrvenie, presakovanie tekutín) a priedušiek (stiahnutie). Čím je v organizme viac 5-lipoxygenázy, tým môže byť priebeh zápalu silnejší - a toto pŕhľava pomáha riešiť. Udáva sa, že viac tohoto enzýmu je v tele starších ľudí, preto sú náchylnejší na vznik chronických zápalov a vznik niektorých nádorov. (samozrejme, nie je to jediný faktor, tých príčin je vždy viac).

Pŕhľava dvojdomá (Urtica dioica)
Pŕhľava dvojdomá (Urtica dioica) (zdroj: Karin Süvegová)

Detoxikácia

 Pŕhľava - jedlá a nápoje z nej sú tradične súčasťoujarnej detoxikačnej kúry.Aj na základe už skôr napísaného možno zhrnúť, že rastlina povzbudzuje látkovú premenu, dopĺňa organizmu v prirodzenej forme vitamíny a ďalšie cenné látky, ktorých je v zime v potravinách menej, čistí organizmus od koncových produktov látkovej premeny, ktoré vyplavuje i z väzivových tkanív a kĺbov, zlepšuje krvný obrazzbavuje močové cesty choroboplodných zárodkov a toxických látok, pôsobí protizápalovo a tonizačne

Pŕhľava dvojdomá (Urtica dioica)
Pŕhľava dvojdomá (Urtica dioica) (zdroj: Karin Süvegová)

Iné účinky

 Pŕhľave sa v ľudovom liečiteľstve pripisujú aj ďalšie účinky. Niektoré vyplývajú z pokusov na zvieratách, avšak výskumy sú ešte na “pol ceste” a je potrebné ich dotiahnuť a overiť u ľudí.

 Tak napríklad sa pŕhľava využívala ako analgetikum, lokálne prikladanie jej listov signifikantne znižovalo bolesť. Je účinná pri hnačke (adstringens, styptikum), i pri mnohýchzápalových ochoreniach, vrátane  prechladnutia i chrípky.  Pomáha však ipri lupienke a ako podporná liečba pri rakovine pre jej posilňujúce a protizápalové účinky. Pokusy naznačujú, že môže znižovať krvný tlak a hladinu cukru v krvi, čo by mohlo byť zaujímavé pre ľudí s cukrovkou, ktorí ešte neužívajú inzulín (ak sú nastavení na inzulín tak by mohla spôsobiť hypoglykémiu!). Pomáhapoškodeným vlasom i nechtom. Fytohormonálny účinok jej semien by mohol byť pomocou pre starších ľudí. Vraj i bradavice miznú, ak ich 3 - 4 krát denne potierame šťavou z pŕhľavy, treba vyskúšať. :-) Pripisujú sa jej aj antisklerotické vlastnosti. Bývala osvedčenou pomocou pre slabé deti s avitaminózou. Podporuje aj  vylučovanie materského mlieka, avšak zatiaľ nie sú urobené testy, ktoré by overili bezpečnosť takéhoto používania. No a napr. starí Rimania, keďže ešte nemali Viagru, ju používali aj na stimuláciu erekcie - prikladaním zvonka. Toto sú vlastnosti, ktoré sa ešte testujú a overujú a raz sa možno dozvieme na tieto témy viac. No, samozrejme, používa ju aj homeopatia, tá dokonca viac pŕhľavu malú, ale to už je na zváženie každého, či túto liečbu akceptuje.

Pŕhľava dvojdomá (Urtica dioica)
Pŕhľava dvojdomá (Urtica dioica) (zdroj: Karin Süvegová)

Kedy sa jej radšej vyhnite

 Každá minca má dve strany a máločo je jednoznačne dobré, alebo zlé. A o všetkých liekoch a liečivých pripravkoch to zaručene platí, preto je vždy dôležité pozrieť sa, či by ste sa práve vy nemali pŕhľave vyhnúť.

 Pŕhľava sa považuje zaveľmi bezpečnú liečivú rastlinu, nežiadúce účinky sú naozaj zriedkavé. Avšak sú citliví jedinci, u ktorých môže vyvolať mierne tráviace ťažkosti. A, samozrejme, môže na ňu vzniknúť alergia.

 Ak ju chceme podávať deťom, je vhodné poradiť sa s ich lekárom, pretože bezpečné dávky pre deti neboli stanovené.

 Vôbec by ju nemali používať tehotné ženy! Pŕhľava môže vyvolať sťahy maternice a privodiť potrat.

 Pozor na ňu, ak si liečite krvný tlak,alebo cukrovku. Keďže pŕhľava môže znižovať hladinu cukru v krvi a krvný tlak, môže narušiť liečbu. Predovšetkým u chorých na cukrovku, ktorí sú na inzulínovej liečbe, môže spôsobiť hypoglykémiu. Pŕhľava pomáha riešiť počiatočné štádiá týchto ochorení, ale ak sú už kontrolované liekmi, jej používanie je riskantné. 

 Vôbec nie je vhodná ani pre ľudí, ktorí trpia opuchmi a zadržiavaním vody z dôvodu ochorenia srdca, či obličiek. Neodporúča sa prifunkčných poruchách obličiek.

 Skôr, než pŕhľavu začnete používať na liečbu benígnej hyperplazie prostaty, je dobré nechať sa vyšetriť lekárom, aby vylúčil iný typ ochorenia.

Pŕhľava dvojdomá (Urtica dioica)
Pŕhľava dvojdomá (Urtica dioica) (zdroj: Karin Süvegová)

Pozor na interakcie s liekmi!

 Pŕhľava môže zvyšovať, alebo znižovať účinok liekov, ktoré používate, preto užívať ju spoločne s nimi môže byť riskantné. Pri ktorých liekoch si treba dávať pozor?

  • priantikoagulačných liekoch, liekoch zabraňujúcich tvorbe zrazenín v cievach, či ľudovo - liekoch na riedenie krvi (pôsobí proti ich účinku)

  • pri liekoch na vysoký krvný tlak (zosilňuje účinok)

  • pri diuretikách - močopudných liekoch (zosilňuje účinok)

  • pri liekoch na liečbu cukrovky (hrozí hypoglykémia)

  • pri lítiu (znižuje schopnosť organizmu zbavovať sa lieku)

  • pri nesteroidných protizápalových liekoch (zvyšuje ich účinok, preto postačujú nižšie dávky liekov)

Pŕhľava dvojdomá (Urtica dioica)
Pŕhľava dvojdomá (Urtica dioica) (zdroj: Karin Süvegová)

Ako pomáha zvieratám

 Vo veterinárnej medicíne je použiteľnána rovnaké diagnózy ako u ľudí, a to ako pre domácich miláčikov, tak i pre úžitkové zvieratá. Listy a celé rastliny a výluh z nich sa používajú pri chronických hnačkách, zápaloch močových ciest, zápaloch kĺbov, alergickej nádche. Lokálne sa šťava používa na liečbu ekzémov a na zastavovanie krvácania. Koreň je liekom pri ochorení prostaty a semená pomáhajú pri chronickom zápale obličiek. Jej liečebné použitie spomínam aj v odstavci o kŕmení zvierat.

 Pŕhľava je zvieratami veľmi dobre znášaná. Tak ako u ľudí však môže vzniknúť na ňu alergia, ktorá sa môže prejaviť podráždením kože, prípadné predávkovanie slabosťou, slinením a zvracaním, ale to skôr u iných príbuzných druhoch (nerastú u nás). Takýto stav sa ošetruje ako iné alergie.

Pŕhľava dvojdomá (Urtica dioica)
Pŕhľava dvojdomá (Urtica dioica) (zdroj: Karin Süvegová)

Zber, spracovanie a príprava na použitie

 Pŕhľavu dostaneme kúpiť priemyselne spracovanúv čajoch, tinktúrach, tobolkách, krémoch a pod., ale nie je problém spracovať si ju doma.

 Ak ju pestujeme, vysievame ju na jar a môžeme ju zbierať na jar, v lete, i na jeseň, najmä ak ju pravidelne kosíme a zabezpečíme rast mladých výhonkov. V prírode zbierame výhonky do 40 cm, s hrúbkou stonky do 3 mm, najlepšie od marca do júna. Zbierajú sa buď iba listy Folium urticae, alebo celá vňať Herba urticae. Rastliny sa sušia pri teplote do 60⁰C, nemali by stratiť farbu.

 Na vonkajšie použitie pripravujeme čerstvú šťavu zo zelených rastlín, kýmna vnútorné použitie najčastejšie zápar, asi 2 lyžičky sušenej rastliny na 200 ml vody. Ak robíme alkoholový výluh, na ten nikdy nepoužívame čerstvé rastliny, pretože páli a spôsobuje podráždenie kože.

 Koreň Radix urticae sa zbiera na jeseň a suší sa na vzduchu, ale nie na slnku. Z neho sa obvykle pripravuje alkoholový výluh.

 Suchú rastlinu môžeme rôzne kombinovať a miešať s inými drogami podľa účelu použitia. Chuť čaju môžeme vylepšiť napr. mätou. Čaj na posilnenie kostí môžeme pripraviť z pŕhľavy, prasličky roľnej a konopnice žltkastobielej. Ak máme za cieľ zvýšenie pohyblivosti kĺbov, kombinujeme ju s brezovými a púpavovými listami, vňaťou prasličky roľnej a šípkami. Do tinktúry na posilnenie vlasov pridáme napr. list lopúcha, fialku voňavú a chabzdu a lúhujeme v alkohole. Proti vypadávaniu vlasov si môžeme pripraviť aj roztok zo 100 až 150 g koreňa, ktorý sa varí prikrytý v 500 ml vínneho octu 10 minút, potom sa scedí a denne sa vtiera do pokožky. 

 Pŕhľava sa používav niekoľkodňových až niekoľkotýždňových kúrach,nie dlhodobo. Obvyklé sú napr. jarné a jesenné kúry.

Urtica sp.
Urtica sp. (zdroj: Karin Süvegová)

Vzdialenejší príbuzní

 Nedá sa povedať, že niekoho dobre poznáme, ak nepoznáme jeho blízkych príbuzných, preto niekoľko slov venujem ešte im.

 Čeľaď pŕhľavovité (Urticaceae) je pomerne pestrá, zahrňuje 42 rodov a okolo 700 druhov. Patria sem ako dvojklíčnolisté byliny, tak aj dreviny. Ich charakteristickým znakom sú známe pŕhlivé chlpy. Plodom je nažka, sú vetroopelivé, a rozšírené po celom svete. Najviac druhov sa zabývalo v tropických oblastiach. U nás je zaujímavým príbuzným ešte liečivý múrovník lekársky (Parietaria officinalis).

 Naše pŕhľavovité rastliny sú veľmi dobrácke a umiernené v porovnaní so zvyškom ich rodiny. Niektorí ich príbuzní majú vlastnosti, pre ktoré ich používajúk trestaniu ľudí. Takým druhom je napr. Laportea crenulata Gold, ktorú niektoré kultúry v Indii používali k trestaniu vinníkov. V Malayzii rastie podobný, našťastie vraj vzácny, druh pŕhľavy, ktorú používajú kvyháňaniu zlých duchov. Jeho dotyk spôsobuje podráždenie a pálenie niekoľko týždňov, takže niet divu, že zlí duchovia to s ním nevydržia. Novozelándska pŕhľava ongaonga (Urtica ferox) rastie ako krík, alebo strom a bylinožravce sa mu zďaleka vyhýbajú. Vedia, že jeho jed môže aj zabíjať.

 Kráľom v disciplíne pŕhlenia je však, ako inak, austrálsky strom žihľavovec obrovský (pôvodne Laportea gigas, teraz Dendrocnide excelsa).  Jeho veľmi chemicky stabilný, a hlavne zlovestný, nervový jed moroidin bol izolovaný v roku 1970. Popŕhlenie touto rastlinou privodí silné pálenie, podráždenie, rozšírenie ciev a zápal. Silná bolesť, kedy nemožno spať, ani sa na nič sústrediť, pretrváva niekoľko týždňov, potom ju vystrieda trochu príjemnejšie brnenie v končatinách. Dráždi aj lymfatické uzliny, ktoré sa zväčšia. Smrteľne nebezpečné je vdýchnutie úlomkov pŕhlivých vlákien, čo spôsobí dýchacie ťažkosti. S týmto stromom sa v Austrálii nekamarátia ani kone, po popŕhlení niekedy doslova spáchajú samovraždu, napr. skočia z útesu. Ak máme to “šťastie” zblízka sa s týmto stromom zoznámiť, môže nám problémy zmierniť studená voda, či citrónová šťava, ale iba ako prvá pomoc, rozhodne je najlepšie vyhľadať lekára. I keď,Aborigénci, ktorí ho odvážne používajú aj na liečbu reumatizmu, si vedia pomôcť. Najúčinnejším liekom je totiž kôra z toho istého stromu, najmä mladého. Tú možno žuvať, i prikladať si na postihnuté miesto. Až na to, že tú kôru treba z toho stromu získať, čo si vyžaduje istú odvahu a určite aj zručnosť. 

Pŕhľava dvojdomá (Urtica dioica)
Pŕhľava dvojdomá (Urtica dioica) (zdroj: Karin Süvegová)

A konečne - je aj domovom

 Zárasty pŕhľavy sú vždy plné života. Poskytujú väčším, i drobným tvorom kolísku, potravu, ochranu, no niekedy sú miestom, kde sa odohrávajú drámy. Proste sa tu žije.

 

Úkryt
Úkryt (zdroj: Karin Süvegová)
Obyvateľ pŕhľavy
Obyvateľ pŕhľavy (zdroj: Karin Süvegová)
Obyvateľ pŕhľavy
Obyvateľ pŕhľavy (zdroj: Karin Süvegová)
Obyvateľ pŕhľavy
Obyvateľ pŕhľavy (zdroj: Karin Süvegová)
Obyvateľ pŕhľavy
Obyvateľ pŕhľavy (zdroj: Karin Süvegová)
Obyvateľ pŕhľavy
Obyvateľ pŕhľavy (zdroj: Karin Süvegová)
Obyvateľ pŕhľavy
Obyvateľ pŕhľavy (zdroj: Karin Süvegová)
Obyvateľ pŕhľavy
Obyvateľ pŕhľavy (zdroj: Karin Süvegová)
Obyvateľ pŕhľavy
Obyvateľ pŕhľavy (zdroj: Karin Süvegová)
Obyvateľ pŕhľavy
Obyvateľ pŕhľavy (zdroj: Karin Süvegová)
Obyvateľ pŕhľavy
Obyvateľ pŕhľavy (zdroj: Karin Süvegová)
Obyvateľ pŕhľavy
Obyvateľ pŕhľavy (zdroj: Karin Süvegová)
Obyvateľ pŕhľavy
Obyvateľ pŕhľavy (zdroj: Karin Süvegová)
Obyvateľ pŕhľavy
Obyvateľ pŕhľavy (zdroj: Karin Süvegová)
Obyvateľ pŕhľavy
Obyvateľ pŕhľavy (zdroj: Karin Süvegová)
Obyvateľ pŕhľavy
Obyvateľ pŕhľavy (zdroj: Karin Süvegová)
Obyvateľ pŕhľavy
Obyvateľ pŕhľavy (zdroj: Karin Süvegová)
Obyvateľ pŕhľavy
Obyvateľ pŕhľavy (zdroj: Karin Süvegová)
Obyvateľ pŕhľavy
Obyvateľ pŕhľavy (zdroj: Karin Süvegová)
Obyvateľ pŕhľavy
Obyvateľ pŕhľavy (zdroj: Karin Süvegová)
Obyvateľ pŕhľavy
Obyvateľ pŕhľavy (zdroj: Karin Süvegová)
Obyvateľ pŕhľavy
Obyvateľ pŕhľavy (zdroj: Karin Süvegová)
Potravinový reťazec
Potravinový reťazec (zdroj: Karin Süvegová)
Obyvateľ pŕhľavy
Obyvateľ pŕhľavy (zdroj: Karin Süvegová)
Potravinový reťazec
Potravinový reťazec (zdroj: Karin Süvegová)
Potravinový reťazec
Potravinový reťazec (zdroj: Karin Süvegová)
Potravinový reťazec
Potravinový reťazec (zdroj: Karin Süvegová)
Obyvateľ pŕhľavy
Obyvateľ pŕhľavy (zdroj: Karin Süvegová)
Obyvateľ pŕhľavy
Obyvateľ pŕhľavy (zdroj: Karin Süvegová)
Obyvateľ pŕhľavy
Obyvateľ pŕhľavy (zdroj: Karin Süvegová)
Obyvateľ pŕhľavy
Obyvateľ pŕhľavy (zdroj: Karin Süvegová)
Obyvateľ pŕhľavy
Obyvateľ pŕhľavy (zdroj: Karin Süvegová)
Obyvateľ pŕhľavy
Obyvateľ pŕhľavy (zdroj: Karin Süvegová)
Obyvateľ pŕhľavy
Obyvateľ pŕhľavy (zdroj: Karin Süvegová)
Obyvateľ pŕhľavy
Obyvateľ pŕhľavy (zdroj: Karin Süvegová)
Obyvateľ pŕhľavy
Obyvateľ pŕhľavy (zdroj: Karin Süvegová)
Zo života v pŕhľave
Zo života v pŕhľave (zdroj: Karin Süvegová)
Zo života v pŕhľave
Zo života v pŕhľave (zdroj: Karin Süvegová)
Zo života v pŕhľave
Zo života v pŕhľave (zdroj: Karin Süvegová)

Literatúra: 

Aichele, D., Golte - Bechtleová, M.: Čo to tu kvitne? Ikar, a.s., Bratislava, 1996, 424 s,

 ISBN 80-7118-268-0

Allardice, P., Barret, K., Bitcon, G., Flew, J., Lewis, L., McLeod, J., A., Rich, C., Tancred, J.,

 Wheatley, G.: Veľká kniha byliniek. Reader's Digest Výber, Bratislava, s.r.o., 2009, 400 s.,

 ISBN 978-80-8097.042.7

Ashwell, M., Bussell, G., Clasen, L., Egginton, J., Gibson, S., Govindji, A., McClenagham, J.,

 Wilcock, F.: Léčivá moc vitamínú, bylin a minerálních látek. Reader's Digest Výber, s.r.o.,

 Praha, 2001, 416 s., ISBN 80-86196-24-0

Baussard, J. P., Bellakhdar, J., Bertin, E., Boulo, J. C., Charon, Ch., Cornillot, P., Coste, M.,

 Fleurentin, J., Graillat, Y, Hayoun, S., Hubert, J. P., Irampour, C., Jones, A., Lanhers, M. C.,

 Laraque, Y., Lechable, M., Le Scanff, Ch., Moron, B., Périé, H., Robert, P., Sztalryd, J. M.,

 Tsou-Ho, I., Younos, Ch.: Žijeme zdravo. Žijeme s bylinkami. Reader's Digest Výber, s.r.o.,

 Bratislava, 2002, 336 s., ISBN 80-88983-16-9

Bellman, H. a kol. : Veľký atlas rastlín. Ikar, Bratislava, 2009, 206 s., ISBN 978-80551-1910-6

Betina, V. a kol.: Malá encyklopédia biológie. Obzor, Bratislava, 1975, 560 s. 

Binney, R., Feinmann, J., Garton, J., Lantin, B., Westcott, P.: Čo vám lekár nepovie. Reader's

 Digest Výber, s.r.o., Bratislava, 2014, 320 s., ISBN 978-80-8097-182-3

Bremness, L.: Byliny - zdravie, krása a radosť. Fortuna Print, Bratislava, 1994, 285 s.,

 ISBN 80-7153-071-9

Bright, M., Burnie, D., Constable, T., Simons, P.: 1000 divov prírody. Reader's Digest Výber, 

 Bratislava, 2002, 448 s., ISBN 80-88983-19-3

Bühringová, U.: Kúry pre telo a dušu. Fortuna Libri, Bratislava, 2013, 190 s.,

 ISBN 978-80-8142-100-6

Burnie, D.: Kvety. Slovart, Bratislava, 1999, 59 s, ISBN 80-7845-362-5

Dugas, D.: Naše najlepšie bylinky. Ottovo nakladatelství, s.r.o., Praha, 2013, 159 s.,

 ISBN 978-80-7451-346-6

Durrell, G. a L.: Amatérský přírodovědec. Slovart, Praha, 1997, 320 s., ISBN 80-7209.030-5

Farmer - Knowlesová, H.: Léčivé rostliny od A do Z. Metafora, Praha, 2011, 400 s., ISBN

 978-80-7359-270-7

Grau, J., Jung, R., Wendler, F. a kol.: Dužinaté plody a bylinky. Ikar, a.s., Bratislava, 1996,

 287 s., ISBN 80-7118-281-8

Hawkes, N., Henbest, N., Jones, G., Kerrod, R., Kirby, T., Rowland-Entwistle, T., Stephens, J.

 H., West, N. a kol. : Ako funguje svet?Reader's Digest Výber, Bratislava, 1998, 448 s.,

 ISBN 80-967878-0-2

Hofmann, H.: Jedlé bylinky a plody. Svojtka a co, s.r.o., Bratislava, 2013, 254 s., ISBN 978-80-8107-677-0

Hoffman,P., Bezáková, L., Holková, I., Pekárová, M., Obložinský, M.: Živočíšne lipoxygenázy - mechanizmus katalýzy vo vzťahu k tvorbe biologicky účinných eikozanoidov. Chem. Listy,

 106, 2012, s. 639 - 645

Challoner, J., Coyne, C., Harrar, S., McCall, B., McGhee, K., Thomas, A.: Ohromujúca liečivá

 moc prírody. Reader's Digest Výber, Bratislava, 2013, 320 s., ISBN 978-80-8097-206-6

Kol. autorov: Naša príroda. Živočíchy a rastliny strednej Európy. Reader's Digest Výber, 

 Bratislava, 2000, 432 s., ISBN 80-88983-03-7

Košťálová, D., Fialová, S., Račková, L.: Fytoterapia v súčasnej medicíne. Osveta, spol. s. r. o.,

 Martin, 2012, 379 s., ISBN 978-80-8063-384-4 

Kováč, P., Kováčová, M.: Receptár liečivých rastlín v zverolekárstve. VA Print Nitra, 2001, 126

 s., ISBN 80-968256-4-X

Krejča, J. a kol.: Z našej prírody. Rastliny, horniny, minerály a skameneliny. Príroda, 

 Bratislava, 1984, 404 s.

Macků, J., Krejča, J.: Atlas liečivých rastlín. Veda, Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied,

 Bratislava, 1987, s. 467, 071-010-88 ALR 03

Mandžuková, J.: Čo piť, keď… Príroda, s.r.o., Bratislava, 2012, 181 s, ISBN 978-80-07-01981-2

Mandžuková, J.: Zázračné lieky prírody. Príroda, s.r.o., Bratislava, 2014, 199 s., ISBN

 978-80-07-02304-8

Paolini, A., Pavesi, M., del Baldo, E.: Recepty z opátstiev a kláštorov. Bylinkové čaje a

 prírodné liečivé prostriedky. Foni Book, s.r.o., Nesvady, 2014, 193 s.,

 ISBN 978-80-80/037-03-4

Rybář, P. a kol.: Přírodou od Krkonoš po Vysočinu. Kruh, Hradec Králové, 1989, 392 s.

Sanjib, B., Hwiyang, N., Jayeeta, B.: Socio-cultural and religious plants used by BODO tribes

 of BTC, Assam, India. International Journal of Scientific and Research Publications, 4, 1, 

 jan. 2014, ISSN 2250 - 3153

Schönfelder, I. a P.: Liečivé rastliny. Ottov sprievodca prírodou. Ottovo nakladatelství, s.r.o.,

 Praha, 2010, 496 s., ISBN 978-80-7360-589-6

Škárka, B.: Šesť svetov živého sveta. Mladé letá, Bratislava, 1984, 160 s. 

Thurzová, Ľ., Kresánek, J., Mareček, Š., Mika, K.: Malý atlas liečivých rastlín. Osveta, Martin,

 2010, 409 s. ISBN 978-80-8063.-318-9

Williams, Ch.: Medicinal Plants in Australia. Volume 3 : Plants, Potions and Poisons.

 Rosenberg Publishing, Sidney, 2012, 472 p., ISBN9781925078077 1925078078

Wynn, S. G. a Fougėre, B. J.: Veterinary Herbal Medicine. Mosby Elsevier, St. Louis, Missouri,

 2007, 714 s., ISBN-13: 978-0323-02998-8, ISBN-10: 0-323-02998-1

a

https://sk.wikipedia.org/wiki/P%C5%95h%C4%BEava_dvojdom%C3%A1

http://zlatyfond.sme.sk/dielo/1525/Rizner_Clanky-z-casopisu-Obzor/22

http://www.nettles.org.uk/nettles/activities/createpatch.asp

http://tcpermaculture.blogspot.sk/2013/02/permaculture-plants-stinging-nettle.html

https://umm.edu/health/medical/altmed/herb/stinging-nettle


 

Karin Süvegová

Karin Süvegová

Bloger 
  • Počet článkov:  5
  •  | 
  • Páči sa:  4x

Som tuláčka životom, stále hľadajúca, každý deň objavujúca. Som súčasťou rodiny, ľudstva, Zeme, vesmíru a všetko sa ma týka. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu