V Krajine Mlák

Autor: Karin Süvegová | 15.7.2015 o 0:00 | (upravené 15.7.2015 o 16:10) Karma článku: 5,22 | Prečítané:  276x

  Nebolo tam nič. Len tvrdá zmrznutá zem, oráčina vpravo, oráčina vľavo, nič nekvitlo, takmer nič tam nerástlo a vyzeralo to, akoby tam nič ani nežilo. Boli tam iba mláky.  

  Tak nejako to vyzeralo na poli za našimi domami 6. apríla - na Veľkonočný pondelok. No Veľkonočný pondelok znamená voľno a to je možné využiť na túlanie sa niekde vonku. V našom prípade, keďže autíčku neslúžilo zdravie a našim psom už dlhšie nie, ďaleko nezájdu, nám bolo umožnené túlať sa len kúsok od obydlia.

  Bolo studené ráno a krajina na prvý pohľad pustá a bez farieb. Len veľké smetisko za sídliskom nás svojou prítomnosťou uisťovalo o tom, že tu nie sme sami, je to tu obývané aj inými bytosťami z vrcholu potravinového reťazca na našej planéte.

Boli sme však odhodlaní nenechať sa znechutiť chladom, ani šedivosťou. Psi si onedlho našli zábavu - mláky. Zistili, že sú pokryté ľadom, ktorý možno krásne pokaziť na kúsky a úprimne ich to nadchlo. Spomenula som si, ako som si v detskom veku tiež vystačila s mlákami a pridala som sa k hre. No namiesto brodenia v nich som sa zabávala obdivovaním ľadovej štruktúry, hier svetla, farieb, stôp po živote, detailov v nich.

Povedala som si, že okamihy sú také, aké si ich spravíme, aký im dáme zmysel, ako sa na ne pozeráme, ako ich vnímame a prežívame, my si tvoríme svoje dni a svoj svet. Svet nám dáva k dispozícii niečo ako kocky lega - ktoré si skladáme do ľubovoľnej podoby.

 

V podstate - ako si poskladáme naše dni, je celkom kreatívna činnosť. Plynú nám nejaké minúty a hodiny a my ich niečím zapĺňame - niekedy aj niečím takýmto - úplne nezmyselnými a nepraktickými milými zbytočnosťami, ktoré - iba pohladia dušu, nič viac. Ale často nič viac vlastne v tej chvíli ani nepotrebujeme.

   Deň, ktorý začína svoju existenciu ako prázdna nádoba, zapĺňame zážitkami, vnemami, farbami, peknými, i nepeknými, dobrými, i menej dobrými myšlienkami a skutkami, a v noci sa ukladá na spánok do našej  minulosti už ako zrelá bytosť, ktorú možno nejako charakterizovať. A aj keď ho v tej chvíli strácame a opúšťame, odkladáme si naň zopár spomienok - aj na pocity, farby, vône, niečo nám z neho vždy zostáva. 

  Napokon sme v ten deň neľutovali, že sme sa nedostali niekam ďalej, na nejaké krajšie a zaujímavejšie miesto. Niekedy je najlepšou možnosťou prijať veci, aké sú - a snažiť sa v nich nájsť to pozitívne. Nie vždy treba cestovať po exotických krajinách, aby sme mali pocit, že svet je zaujímavé miesto, niekedy sa stačí iba pozerať okolo seba - a žiť naplno, vnímať naplno prítomný okamih.

 Nové svety možno objavovať všade. Aj nad svojou hlavou, keď pozorujeme hviezdy, či oblaky. Aj pod nohami, keď si sadneme do trávy a objavujeme život v nej. A tiež sami v sebe, ale to je už iná kapitola. :-) No, či sa už pozeráme na oceán, alebo iba na hru svetla na zamrznutých mlákach, môžeme vnímať nádhernú rozmanitosť a nevšednosť sveta, nevšednosť aj tých najvšednejších vecí a chvíľ.

  Také odlesky by na poriadnych fotografiách iste byť nemali, ale mne ide skôr o dokumentovanie toho, na čo sa pozerám - a tie hry svetla s ľadom ma bavili. :-)

   Bublinky - radi by sa pridali k príbuzným v plynnom skupenstve kúsok nad nimi a nepustia ich. Možno až za chvíľu, keď sa slniečko rozhodne vyslobodiť ich. 

    A narážame na stopy života. Niečo sa snaží vyrásť v tejto nehostinnej krajine. Mravčeky - tie nemali práve dobrý nápad postaviť minimravenisko v priehlbine. 

   A zase stopy našej civilizácie. Aj traktorové koľaje vyzerajú celkom poeticky, keď ich pohládza nesmelé ranné svetlo.

V mlákach sú aj pusté ostrovy....

   Všetky veci vyzerajú ináč, keď sa na ne pozrieme z iného uhla, z inej strany. 

   A pomaly sa topí...Aj za výdatnej pomoci našich dvoch výtržníkov. Mláčky odkrývajú svoju podstatu. Sú to minisvety so svojou minigeológiou a určite aj plné miniživota, ten by nám však ukázali iba pod mikroskopom. 

   Nie, mláky nie sú nudné. Niektoré sa aj dosť výstredne obliekajú :-)

    Hoci boli mláky zamrznuté, vtáky už sľubovali jar. Zväčša ich už bolo vidno v pároch. Skaliariky sivé určite nie sú veľmi nadšené tým, ako im meníme krajinu na jednoliate polia, pretože majú radi medze a násypy. Tieto sa snažia vyriešiť svoju bytovú otázku usídlením sa v neporiadku na novostavbe, to je asi podľa ich vkusu. Mesto tu postupuje ďalej k lesu. 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

NKÚ sa na kauzu Evka nemusí pozrieť. Lajčáka podržali poslanci parlamentu

Za návrh, aby sa na financovanie predsedníctva pozrel Najvyšší kontrolný úrad nehlasoval ani jeden poslanec Smeru.

ŠPORT

Kuzminovej vyšiel návrat a skončila v prvej desiatke

Víťazkou druhého šprintu sezóny sa stala Laura Dahlmeierová.

SVET

Súdy extrémistom neškodia, bránia sa slobodou prejavu

Holandského politika za urážky Maročanov odsúdili bez trestu. Radikáli súdy často využívajú na svoju propagáciu.


Už ste čítali?